Keď sa jedného krásneho večera, okolo roku 1907 pristavila Gertruda Steinová pri lavičke, na ktorej sedeli jej dvaja hostia v záhrade svojho parížskeho domu v ulici de Fleurus 27, ten, kto zo zvyšných hostí nebol svedkom tohoto nastávajúceho okamihu mohol povedať, že na tento večierok prišiel zbytočne. Dvaja hostia na lavičke s obdivom hľadeli na dva veľké obrazy.

Boli výnimočne vystavené vonku pri príležitosti oslavy otvorenia nového ateliéru vedľa dvojposchodového domu, ktorý už beztak nemal miesto na ďalšie diela z jej veľkej zbierky. Boli to obrazy takmer rovnakých rozmerov, jeden bol Cézanne a druhý Matisse. Dvaja hostia za sebou začuli jej hlas, ako sa pýta: „stále to tam nevidíte?“ Gertruda Steinová sa k nim naklonila a vysvetlila im rozdiel medzi obidvima obrazmi. Dvaja hostia s veľkým obdivom dlho nevedeli nájsť slová, až kým sa jedna nespýtala: „Aké úžasné Madame Stein! Nie každý človek rozmýšľa tak ako vy.“ Na to jej Gertruda Steinová odpovedala: „To preto, že nie každý človek premýšľa čelom.“ Milo sa na nich usmiala a šla sa pozdraviť s ďalšími hosťami.

„Nothing makes any difference as long as some one is listening while they are talking. If the same person does the talking and the listening why so much the better there is just  by so much the greater concentration.“

Gertrude Stein